5. kapitola
7. 4. 2011
Všetky oči sledovali ako som vstúpila do stredu parlamentnej sály. Zastala som tesne pred lúčami mesačného svitu, dopadajúcich cez vysoké priezračné okno. Pozrela som na Meurina, Staršieho Rady Malkécie.
„Onu’em aylm Lyael’iss!“ zaznelo absolútne tichou sálou.
„Zhasnite svetlá!“ preložil môj rozkaz elf, sediaci napravo, jediný, ktor ovládal mŕtvy jazyk. Jeden z postáv v čiernom, stojaci pri dverách spolu s Rhonnom a Lyphntsay, okamžite poslúchol a miestnosť v momente zaplavila tma. Jediným zdrojom svetla bol Mesiac, ktorého lúče kopýrovali na podlahe obrys okna.
„El cheo Denaum’lyael’ad’Tiadelim! Elm ageim’ri Tia’lor! Elm’e cheom’a gha!” pozrela som na elfa. Prikývol a preložil ostatným:
„Som Mesačné svetlo Bohyne! To je presný názov Kľúča,“ dodal a prekladal ďalej, „Chceli ste dôkaz! Tu je!“
Urobila som krok vpred a v tom okamihu sa na všetkých tvára v sále zjavil neuveriteľný údiv, až na jednu. Meurim, ktorý sedel oproti mne, najpv s prekvapením hľadel na znamenia na mojej pokožke, ale potom sa len s uspokojením usmieval. Opätovala som mu úsmev. Bol jediný, kto namňa nečumel ako na nejaký prízrak.
„Ayl tia’o! Veríme...“povedal nakoniec a všetci v šoku prikyvovali.
„Lorroth!“
„Ďakujem,“ preložil elf.
„Ar danuim aylm?“
„Pýta sa ako sme sa rozhodli,“ automaticky preložil elf.
„Pôjdeš na Zem spolu s Rhonnom. Obaja naplníte svoje poslania. Ty budeš plniť povinnosti Kľúča a Rhonn bude tvoj Ochranca. Vyrazíte zajtra ráno. Vaša prvá úloha na vás čaká v krajine menom Slovensko. Skrýva sa tam veľmi silný upír a buduje novú armádu. Pred pár týždňami nám posledný Ochranca stihol ešte oznámiť, že má už 3 mladých upírov. Obávam sa však, že ich je už oveľa viac. Musíte ho zničiť skôr ako zabije ešte viac ľudí. Choďte sa pripraviť, čaká vás náročná cesta. Budem vám držať palce,“ povzbudivo sa usmial.
„Lorroth!“ mierne som sa hlavou uklonila a vyšla von spolu s Rhonnom.
Celú cestu späť do časti mesta pre budúcich Ochrancov Rhonn neustále omielal jedno a to isté, aká som bola úžasná, že on ledva rozumel tomu, čo som vlastne hovorila, takisto ospevoval aj Meurima, že ho nesklamal, že pôjde na Zem a že jeho výcvik nebude na nič a blablabla... Takmer som ho ani nepočúvala, len som občas prikývla hlavou, že s ním súhlasím.
„Čakajú ma ťažké časy...“pomyslela som si. Konečne sme stáli pred mojou izbou a ja som do nej okamžite zdúchla, pod zámienkou, že sa idem baliť. Hodila som sa na posteľ a rozmýšľala.
Zrazu niekto zaklopal.
„Och, Rhonn, ja sa fakt...“ začala som podráždene, no prerušil ma hlas spoza dverí.
„Nie, to som ja Lyphntsay...“ začala tichým hláskom. Okamžite som vyskočila z postele a ponáhľala sa otvoriť dvere.
„Ach, prepáč, myslela som, že je to Rhonn a nemala som náladu počúvať tie jeho nekonečné monológy,“ usmiala som sa na ňu hneď ako som otvorila dvere.
„Poď dnu,“ dodala som. Sadli sme si na posteľ.
„Posiela ma Meurim, mám ťa naučiť niečo o Zemi,“ vyvalila som na ňu oči.
„Ty si bola na Zemi?!“
„Áno, otec ma tam raz zobral, bol to posledný Ochranca. Jeho prvý potomok mal prednostné právo stať sa Ochrancom, ibaže mal len jedinú dcéru, mňa, tak sa aspoň s Meurimom dohodol, že ma tam raz vezme a zároveň mi zaistil miesto medzi Mesačnými bojovníkmi, kde som v podstate tiež jediné dievča. Divné, čo?“ zasmiala sa.
„Predsudky...“ zašomralala som zhnusene. Lyphntsay sa usmiala.
„Tak späť k Zemi. Teraz sa tam píše rok 1962. Mala by si vedieť, že je to úplne iná krajina ako naša. Žijú tam len ľudia a ‚Deti noci’. Trochu sa podobá Malkécii, ale zďaleka jej nesahá ani len po päty. Na verejnosti nesmieš používať ani jeden zo živlov, či akúkoľvek mágiu. Nesmieš sa prezradiť…” takto mi asi dve, či tri hodiny rozprávala o Zemi. Čím viac hovorila, tým viac ma Zem fascinovala.
„Tak, už vieš asi všetko, tak ja teda pôjdem, mala by si sa vyspať, aj keď to asi Kľúč nepotrebuje, nemám pravdu?” zasmiala sa.
„Máš pravdu. A inak ďakujem, Lyphntsay.”
„Lyph, len Lyph. A niet zač. Maj sa. Budem ti držať palce,“ povzbudivo sa usmiala a odišla. Zavrela som za ňou dvere a ľahla si na posteľ. Nechcelo sa mi spať. Neustále som premýšľala nad Zemou. Aká asi bude? Ako vyzerajú Deti noci?
Hlavou mi lietalo množstvo otázok, až som nakoniec predsa len zaspala...
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.